streda 6. mája 2015

Choroby a psychika

Ľudská myseľ a duševné stavy sú veľmi zvláštny jav. Od dávnych dôb nedali tieto dve záhady spávať najlepším filozofom, psychológom, vedcom ale aj teológom. Veci, zážitky a javy, ktoré ľudská myseľ dokáže naorganizovať, zostaviť alebo vytvoriť sú úžasné. Myslím si, že to je veľkým znakom jej komplikovanosti a dokonalosti. Pri uvedomení, že ľudská myseľ je vlastne malý vesmír sa niekedy iba tak pozastavím a zamýšľam sa, či naozaj vznikla len vďaka procesom evolúcie. Dnes chcem ale o inom. Nerád píšem a rozprávam o trápeniach, ale niekde a niekedy sa aj im musí venovať dostatok pozornosti inak si jej vezmú ešte viac a to formou bolesti.


Spojitosť zdravia a duševných pochodov opisuje veľa rôznych kníh. Keďže ma táto téma zaujíma už dlhšie prešiel som si tie najznámejšie tituly na trhu ( Miluj svoj život, Duchovné príčiny chorôb a i. ) no myslím si, že celý pohľad na problematiku trochu skresľujú. Dívať sa na chorobu očami náboženstva alebo duchovnej náuky skresľuje diagnózu podobne ba možno rovnako ako pohľad na telo ako obyčajný stroj. Holistická filozofia predstavuje váhy, zlatú strednú cestu, ktorá nachádza vo veciach rovnováhu a snaží sa ju udržať vďaka objektívnym faktom. Objektívny fakt je pre každého niečo iné a tak niet divu, že rôzni autori prichádzajú k rôznym výsledkom. Čo si myslím ja?

Na chorobu by sme sa mali dívať nezainteresovanými očami. Predpokladom pre rozmotanie splete podvedomia nesmieme človeka odsúdiť ani posudzovať. Samozrejme nedá sa byť vždy chodiacou objektivitou, ale naše kroky by k nej mali neustále smerovať a vracať sa na jej cestu. Keďže mnohé zdravotné problémy sú spôsobené alebo posilňované: traumami, depresiami, negatívnym myslením, emocionálnymi zraneniami mali by sme človeku hľadať cestu naprieč labyrintom a držiac ho za ruku z neho vyviesť.

Myslím si, že ponúkať falošné idei a myšlienky napríklad v podobe pozitívneho myslenia má len krátkodobý význam no na dlhšie trate to jednoducho nestačí. Pozitívne myslenie sa nedá vytvoriť. Musí prísť samo od seba ako výsledok činov, pocitov a pochopenia udalostí, ktoré sa odohrali.

Osobne som si mnohé veci poriešil tak, že som prestal hľadať ich príčinu pretože jednoducho žiadnu nemali. Je omylom hľadať za každou myšlienkou nejaký pôvod alebo náväznosť. Aspoň mne prax v tejto oblasti sebapomoci dokázala, že niektoré veci sa dejú len tak lebo sa im jednoducho chce. Iste nemusíte mi veriť a môžte povedať, že som len nenašiel koreň veci. To je na vás a určite som rád ak vás takáto úvaha prinútila špekulovať.

Autorom článku je http://mesacnastudna.blogspot.sk/. Možno ho s dovolením bez zmeny kopírovať ak k nemu bude pripojená celá táto poznámka. Ďakujeme za rešpektovanie našej práce.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zadajte text