piatok 27. marca 2015

Plávanie v známych vodách

Konanie každého z nás je ovplyvnené vo veľkej miere naučenými vzorcami správania sa, ktoré si každý osvojuje v prostredí a podmienkach, v ktorých vyrastá. Vzorom sú nám najskôr naši najbližší, neskôr partia kamarátov, ale aj okolité spoločenstvo. Podľa vlastných úvah si vyberáme to, s čím sa stotožňujeme, čo sa nám páči a to, čo vieme využiť. Ak nejaký druh správania sa opakovane nevyvolá u druhých želateľnú reakciu, strácame dôvod na jeho používanie. Ak však zistíme, že niektorý druh správania sa nám prináša výhody toho najrôznejšieho charakteru, tak ho automaticky zaradíme do svojho zoznamu návykov.


Toto je mechanizmus správania sa, ktorý si vieme logicky odvodiť a nepotrebuje bližšie skúmanie. Tu sa vedome pracuje so správaním, ktoré má predvídateľné následky. Ale čo v prípade, ak nevieme odhaliť pozadie nášho správania sa, ktoré je pre nás naopak hrozbou v akejkoľvek podobe? Prečo sa tak správame? Odkiaľ sa tento druh správania berie? Prečo veci vyjdu úplne inak ako sme si mysleli? Tieto a mnoho iných otázok si položil už asi nejeden z nás.

Odpoveď by som asi hľadala v podvedomej mysli, kde sú zachytené všetky naše prežívania a reakcie na situácie, ktoré sa nám v našom živote udiali až do súčastného okamihu. Každý človek hľadá stabilitu a istoty, ktoré mu pomáhajú zvládať jeho život. Istým druhom stability sú aj naše nacvičené reakcie a správanie sa.

Ak niekto vyrastal v rodine, kde sa vyskytovali deformity rôzneho druhu /alkoholizmus, tyrania, psychické problémy niektorých členov rodiny …/, podvedome sa naučil prispôsobiť sa takémuto správaniu sa tak, aby dokázal prežiť podľa možnosti bez čo najmenšej ujmy pre seba. Tieto rôzne druhy deviácií sa neskôr po dlhodobom období stávajú akousi normou správania sa a fungovania v medziľudských vzťahoch. Rodinní príslušníci sa naučia na ne reagovať a vlastne postupne zabúdajú na to, že takto zdravé vzťahy nevyzerajú. Ak takúto situáciu zažívame od útleho detstva, tak nám to už ako divné ani nepríde a my ochotne pomáhame takto narušeným ľuďom častokrát plniť aj ich povinnosti a stávame sa postupne ich opatrovníkmi. Vieme presne kde na nás číhajú aké „nášlapné míny“, čo si môžeme dovoliť, čo už nie, kedy je lepšie mlčaať, alebo naopak to hrať na veselého a bezstarostného člena rodiny. Príkladov by sa našlo určite viac. A výsledok tejto situácie?

Našou istotou sú naše naučené reakcie na tento typ ľudí, a preto ich budeme podvedome vyhľadávať a vrhať sa do deformovaných vzťahov, v ktorých vieme už plávať a nebudeme teda hľadať vzťahy také, o ktorých vieme len málo alebo skoro nič. To je aj hlavný dôvod, prečo si žena aj po rozvode nájde opäť alkoholika, prečo submisívny človek – tzv dobráčisko končí v rukách „beštie“.

Ak chceme zmenu a neopakovať ten istý vzorec do nekonečna, je potrebné preskúmať svoje postoje a návyky. Pri hĺbkovej inventúre vyhodiť všetko škodlivé a nahradiť nefunkčné vzorce správania sa novými. Toto sa už ale musí odohrávať na vedomej úrovni a rozumovom prehodnotení si situácie. Je to celoživotný proces a vyžaduje si hlavne našu ochotu zmeniť sa a pripustiť fakt, že náš obraz sveta potrebuje v niektorých ohľadoch zmeny a úpravy. Každá zmena prináša chvíľkovú destabilizáciu, nakoľko sa objavia pochybnosti či to všetko má význam, či nám to neuškodí, ako to príjmu druhí a pod. Cesta sebapoznania má svoje úskalia, ale to oslobodenie sa od rôznych dogiem a presvedčení stojí určite za to a dodá nám viac sebaúcty, ako bezduché poklonkovanie a utvrdzovanie sa v klamstvách.

Autorom článku je http://mesacnastudna.blogspot.sk/. Možno ho s dovolením bez zmeny kopírovať ak k nemu bude pripojená celá táto poznámka. Ďakujeme za rešpektovanie našej práce.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zadajte text