streda 11. marca 2015

Wiccariánske sviatky

Pravidelné stretnutia čarodejníc sa volajú sabaty. Vtedy sa stretávajú čarodejnice z rôznych končím, aby spoločne oslavovali a vzdávali úctu Pánovi a Pani. Počas týchto dní sa čarodejnice nevenujú mágii ani nejakej väčšej práci a sústreďujú sa na skôr duchovné hodnoty a to hlavne láskou, tancom a spevom. Sabaty sa väčšinou konajú pod "holou oblohou" v lesoch, kde sa čarodejnice cítia byť skutočne doma.


Sabaty sa delia na dva druhy - buď ide hlavne o oslavu Pani, ku ktorej sa vzťahuje (cca 28 dňoví) mesačný cyklus, alebo ide o vzdanie úcty Pánovi a Pani všeobecne, ktorý sa viaže k cyklom slnečným (resp. ročným). Sabaty venované pani sa odohrávajú raz do lunárneho mesiaca, a ľahko si je ich pamätať - konajú sa totiž počas každého splnu. Je ich 13 a sú úzko spojené s emočnými cyklami človeka (teda zvlášť u žien). Už dávno si totižto ľudia všimli, že určité ženské cykly sa až príliš podobajú na cykly mesačné.
Tieto sabaty sa volajú aj esbaty, no my sa nimi teraz nebudeme zaoberať.

8 veľkých dní

Ďalších sabatov je v roku osem. Tieto staré pohanské sviatky sú akési kľúčové body, ktorými prechádza príroda počas ročného cyklu, pričom tento cyklus odráža mnohé veci, ktoré sa dejú s človekom a jeho dušou. Alegoricky sú tieto veľké dni prerozprávané už v najstarších legendách sveta, kde vystupuje matka vesmíru, Bohyňa, ktorá porodí slnečného Boha. Tento syn a neskôr stane jej milencom, predá jej svoju slnečnú energiu, zostarne a umrie. Počas zimného slnovratu sa opäť narodí a tak to ide stále dookola... Je to vlastne akýsi obraz toho, ako všetko vzniká, existuje zaniká a opäť sa rodí. 

Tu je vpísaná poézia wicci, vyjadrená značnou symbolikou, ale odhaľujúca veľké pravdy. Napojiť sa na tieto prírodné cykly znamená stať sa súčasťou prírody, využiť jej regeneračný potenciál, v mnohých smeroch sa poučiť a prežiť pocit, že človek je súčasťou čohosi oveľa väčšieho.
Rok je vo wiccanskom ponímaní rozdelený na dve obdobia - letné, kedy prevláda Pán a zimné, kedy vládne Pani. Samozrejme, oboch si uctíme počas celého roka, ale ide opäť o určité rozloženie síl. Slnko je zdrojom energie a života, je teda mužským "dávajúcim" princípom a v zime prevláda skôr ženský - "prijímací." V zime príroda "spí" a nedáva nám toľko, ako v teplých mesiacoch. Je to len určité znázornenie, podobne ako asi najznámejší čínsky symbol Jing-Jang.

Medzi týchto osem kľúčových dní patrí:
Samhain (31október) - Samhain
Mabon (19-22 september) - Jeseň
Lughnasadh (1 august) - Lughnasadh
Summer solstice (19-22 jún) - Letný slnovrat
Beltane (1 máj) - Beltain
Ostara (19-22 marec) - Jarná rovnodennosť
Imbolic (1 február) - Imbolc
Jule (19-22 december) - Zimný slnovrat
Najstaršie sú zrejme Imbolc, Beltain, Lughnasadh a Samhain, ktoré sa pravdepodobne spájali s poľnohospodárstvom a cyklami rodenia zveri. Tieto boli pre ľudí v starých dobách veľmi dôležité, pretože od poznania prírodných zákonitostí záviselo ich prežitie. Zvyšné štyri sa začali oslavovať neskôr a viažu sa prevažne k astronómii.

Tieto dni sú plné ľudových pranostík a rôznych rituálov, ktoré sa bežne konajú dodnes, hoci jemne časom zdegenerované. Napríklad zo Samhainu sa stal sviatok "všetkých svätých" a "dušičky", čo je vlastne len kresťanskou verziou dňa, kedy si ľudia pripomínajú mŕtvych. V Amerike je to ešte podivuhodnejšie - veľký deň sa zmenil na Halloween (a vojnu o cukríky J), ktorý má už len veľmi málo spoločného so starým náboženstvom.

Pre čarodejnice sú však tieto veľké dni dôležité, pretože pomocou nich sa spájajú s prírodou. (Na rozdiel od mnohých iných vyznaní - vo Wicci nie sú žiadne sviatky "povinné", ide len o to, využiť možnosti, ktoré sa v tieto dni ponúkajú. Keďže wiccania berú svoje sviatky ako oslavu, vzdanie úcty, zábavu a možnosť cítiť žijúcu prírodu, drvivá väčšina si ich rozhodne nenechá újsť za žiadnu cenu...)

Zdroj: http://www.deeweenka.szm.com/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zadajte text