pondelok 17. novembra 2014

Sebapoznanie: o stalkingu a rekapitulácii

Aj priemerný ľudský život obsahuje množstvo stretnutí a udalostí nad ktorými sa treba zamyslieť. Myslím také to obhliadnutie sa ponad rameno a zhodnotenie skúsenosti: čo mi dala a čo mi naopak vzala. Odpovede na nevypovedané otázky sú všade vôkol nás. Je umením ich nájsť, odkryť z nich prach času prípadne ich zreštaurovať do pôvodnej podoby. Toto umenie je známe už tisícročia a moderní toltékovia mu dali meno STALKING.


Nepovažujem sa za toltéka. Mám ich filozofiu rád a snažím sa vybrať si z nej to užitočné pre seba a svojich blízkych. Jednou z užitočných techník toltéckeho učenia je stopovanie alebo ak chcete stalking. Podstata stalkingu spočíva v odkrývaní skrytých súvislostí vo vzťahu stopára a jeho okolia. Metóda umožňujúca nájsť príčinu a indície k jej pochopeniu.

V živote vznikajú problémy. Pozná ich každý a každý z nás práve nejakými väčšími/menšími prechádza. Hranica ktorá delí riešenie od VYriešenia je práve spomínané uvedomenie a pochopenie. Niekedy aj skúseného stopára alebo človeka, ktorý hľadá príčinu svojich problémov, aby ich mohol vyriešiť zaskočia a zmätú inak zjavné veci.

Veľmi časté je hľadanie príčiny a zdôvodnenia, ktoré zdvôvodňuje iné zdôvodnenie. Napríklad muž bije ženu, pretože sa cíti menejcenný. Menejcenný sa cíti preto, pretože v detstve mal dominantnú matku, ktorá v ňom zanechala emocionálne rany. Niektoré veci majú vysvetlenie také, že jednoducho vysvetlenie nemajú. Pravda v takomto prípade môže ležať v detstve onoho muža ale ani vôbec nemusí. Všetko sa líši prípad od prípadu, človek od človeka ale najmä problém od problému. Šach podvedomia je zložitejšia hra, než sa na prvý pohľad zdá.

Niekedy v presvedčení, že vidíme do iného stanovujeme diagnózy a závery iba na základe našich domnienok, projekcie a názoru. To však už nie je terapia. Pokiaľ chce človek urobiť terapiu inému človeku alebo sám sebe, nesmie vtiahnuť do hry vlastné ego. A to je jedna z najťažších vecí v živote. Postaviť sa k situácii nezaujato, nestranne a kráčať po mostíku objektivity až do zdárneho konca. Úloha heroická alebo až skoro nemožná? Kdeže. Všetko sa dá zvládnuť s dostatočnou úprimnosťou k sebe aj iným. Úprimnosť sa buduje na základe vzájomnej dôvery a pocitu bezpečia, ktorý je možné docieliť častokrát len medzi štyrma očami. Bavíme sa samozrejme o tej pokojnej ceste. Ešte o nej bude reč v ďalších článkoch.

Autorom článku je http://mesacnastudna.blogspot.sk/. Možno ho s dovolením bez zmeny kopírovať ak k nemu bude pripojená celá táto poznámka. Ďakujeme za rešpektovanie našej práce.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zadajte text